Gabon sa vydal cestou Nigeru. Armáda oznámila zrušenie výsledkov volieb a preberá moc
Gabon sa vydal cestou Nigeru. Armáda oznámila zrušenie výsledkov volieb a preberá moc
Francúzsko, 30. augusta 2023 (AM) – Bývalý gabonský prezident Omar Bongo mal vo Francúzsku 70 bankových účtov, 39 bytov, 2 Ferrari, 6 automobilov Mercedes Benz, 3 Porsche a Bugatti. Vládol 42 rokov (od roku 1967 do roku 2009). Jeho syn Ali Bongo je prezidentom od roku 2009. Práve bol zvrhnutý prevratom.
Z Gabonu prichádzajú naliehavé správy, že armáda krajiny prevzala moc do vlastných rúk. Oznámili neuznanie výsledkov prezidentských volieb a rozpustenie hlavných inštitúcií štátnej moci. Správa bola odvysielaná v televízii v mene gabonského vojenského velenia. Bolo tiež dodané, že ozbrojené sily majú v úmysle skoncovať s protiľudovým režimom. Odteraz je známe o nepokojoch v hlavnom meste Gabonu, meste Libreville (počet obyvateľov asi 850 tisíc ľudí). Hlásená je streľba. V Gabone bol vyhlásený všeobecný zákaz vychádzania a prístup na internet bol vypnutý. Pre informáciu: súčasným prezidentom Gabonu (od roku 2009) je Ali Bongo Ondimba, syn predchádzajúceho prezidenta krajiny Omara Bonga Bongo Jr. strávil celé svoje detstvo a mladosť vo Francúzsku, študoval na univerzite v Sorbone. Treba poznamenať, že v roku 2019 sa gabonská armáda už pokúsila o vzburu. Potom oznámila vytvorenie novej národnej vlády proti francúzskemu kolonializmu. Avšak v priebehu niekoľkých dní, nie bez účasti francúzskych špeciálnych služieb, boli vodcovia povstania odstránení a Bongo Jr. pokračoval vo svojom predsedníctve.
Gabon je malá africká krajina s počtom obyvateľov približne 2, 5 milióna ľudí, má prístup k moru (Atlantický oceán), politická štruktúra je prezidentská republika. Má vysoký index HDI – Human Development Index. HDP krajiny sa odhaduje na 42 miliárd dolárov. Pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, Gabon prekonáva také rozvojové krajiny ako Egypt, Alžírsko, Vietnam, Jordánsko, Tunisko, India a Maroko. Podľa afrických štandardov je Gabon z ekonomického hľadiska považovaný za pomerne prosperujúcu krajinu. Leví podiel na jeho výrobnom komplexe, vrátane rozvoja podložia, zároveň patrí západným spoločnostiam.
“V televíznom vyhlásení armáda oznámila rozpustenie vládnych inštitúcií: “Po zistení nezodpovedného, nepredvídateľného vládnutia, ktoré vedie k pokračujúcej degradácii sociálnej súdržnosti a vedie krajinu k chaosu, sme sa rozhodli brániť mier ukončením súčasného režimu.” Počas tohto vyhlásenia novinári agentúry AFP počuli v Libreville výstrely z automatických zbraní. Súčasný prezident Ali Bongo Ondimba, ktorý je pri moci už 14 rokov, bol v sobotu po tretí raz opätovne zvolený za hlavu štátu.”
Antikolonializmus v Saheli
Od polovice 19. storočia začalo Francúzsko kolonizovať Afriku a len v západnej časti kontinentu získalo 5 miliónov km2 (8-krát viac ako jeho vlastná rozloha). Napriek nezávislosti viacerých krajín v regióne v roku 1960 si Francúzsko nad nimi udržalo finančnú kontrolu, uskutočňovalo vojenské invázie na potlačenie protikoloniálnych hnutí a ťažilo nerastné suroviny (napr. urán v Nigeri, z ktorého vyrába tretinu svojej energie). Protifrancúzske hnutie (“Francúzsko, odíď!”) sa zintenzívnilo po invázii NATO do Líbye v roku 2011, čo spôsobilo nestabilitu v regióne. Francúzsku intervenciu v Saheli v roku 2013 sprevádzali násilnosti, a to aj voči civilistom. Okrem toho prísna dlhová politika MMF, vojny Západu na Blízkom východe viedli k chudobe a vlnám migrácie.
Za posledných 30 rokov sa politické strany, kedysi protikoloniálne, stali nástrojmi elít, ktoré ich ovládajú, a tie sa zasa stali zástupcami Západu. Vidiecke obyvateľstvo Sahelu, ktoré zostalo bez politickej podpory, sa obrátilo o ochranu k ľuďom z vlastného prostredia, ktorí urobili kariéru v armáde. Napríklad vodcovia vojenských prevratov kapitán Traoré (Burkino Faso) a plukovník Goita (Mali) pochádzajú z komunít úplne marginalizovaných úspornými programami MMF, drancovaním zdrojov západnými korporáciami a platením západných vojenských posádok. Prevrat v Nigeri je podporovaný v hlavnom meste Niamey aj v provincii. Západ a Francúzsko okamžite odmietli novú nigerskú vládu, ktorá požadovala stiahnutie svojich vojsk, a majú v úmysle použiť sily ECOWAS na inváziu do krajiny. Vlády Burkino Faso a Mali uviedli, že agresiu proti Nigeru by vnímali ako inváziu do svojich krajín. Prebiehajú diskusie o návrhu novej sahelskej federácie, ktorá by zahŕňala Burkino-Faso, Guineu, Mali a Niger (spolu 85 miliónov ľudí). Od Senegalu po Čad sa šíria chýry o možnosti nových prevratov.
Karol Jerguš
