Kožu ruského medveďa delia tentokrát na päť  častí a odhaľujú pri tom vlastné slabiny

Kožu ruského medveďa delia tentokrát na päť častí a odhaľujú pri tom vlastné slabiny

Bratislava 22. apríla 2024 (HSP/Ria/Foto:Pixabay)

Až päť scenárov budúcnosti Ruska predložil verejnosti významný americký odborník na Rusko Stephen Kotkin. Jeho trojzväzková kniha o Stalinovi, mimochodom plná zúrivej nenávisti voči ZSSR, už bola verne preložená do ruštiny a vyšla vo “Vydavateľstve Gajdarského inštitútu”. Preboha, len nech nezabudneme, ako správne premýšľať o ruských dejinách. S Kotkinom určite nie, ironicky poznamenáva komentátorka Ria Novosti Viktoria Nikiforovová

Ilustračné foto

Tento expert už takmer rok nosí v hlave myšlienku piatich scenárov pre Rusko, ale vo svojej najnovšej publikácii v časopise Foreign Affairs svoju koncepciu rozvíja a dáva rady americkému vedeniu, čo robiť s Ruskom a ako ho posunúť na cestu vývoja, ktorá bude vyhovovať Američanom. Ide o veľmi zaujímavé informácie, ktoré osvetľujú slabiny Ameriky aj jej strategické prístupy.

Kotkin sa mentálne obracia na ruských ľudí s “dobrými tvárami”. Preto jeho prvá možnosť pre budúcnosť Ruska je, že Rusko “po Putinovi” sa môže “stať Francúzskom”. Niekde sme to už počuli. Pokiaľ sa pamätám, pred mnohými rokmi sľubovali, že urobia Francúzsko z Ukrajiny. Ale niečo sa zjavne pokazilo. Ešte skôr sa mali stať Francúzskom Gruzínsko (Tbilisi – gruzínsky Paríž) a Arménsko (Jerevan – arménsky Paríž). No a ako to dopadlo?

Rusko ako Francúzsko je vojensky silná krajina, ktorá neprosí Washington o peniaze, ale verne plní všetky príkazy spoza oceánu. Je jasné, že toto je zlatý sen Washingtonu. Ale dnes veľmi jasne vidíme, že reči o tom, že sa stanú Francúzskom, okolité krajiny priviedli do beznádejnej biedy a straty ľudí a územia v očividne prehratých vojnách. Takže nie, toto staré lákadlo už nefunguje.

Takéto predstavy mohli nejako fungovať v 90. rokoch, keď bol bývalý ZSSR naozaj v troskách a Francúzsko sa na jeho pozadí javilo ako bohatá krajina. Ale dnes je ruská ekonomika na piatom mieste na svete, zatiaľ čo francúzska ekonomika klesla na deviate miesto a rozdiel v náš prospech sa len zväčšuje. A vidí to každý, dokonca aj ľudia s dobrými tvárami. Ak sovietska stredná trieda masovo podporovala sen o Európe, dnes precestovala svet a videla všetko – už sa nedá oklamať.

Druhý scenár je “Rusko v zákopoch” (alebo “Rusko sa izoluje”, Rusko sa zakopáva). Vyzerá to ako čistý oxymoron. Rusko zostáva silné a “autoritárske”, ale na jeho čele stojí taký veľmi zaujímavý autoritár, ktorý sa vyhlasuje za “ruského nacionalistu”, ale rozhodol sa stiahnuť z Ukrajiny, dovolil jej vstúpiť do NATO a krajinu uvrhne do izolacionizmu, pričom celý postsovietsky priestor odovzdal Američanom, aby si tam postavili vojenské základne.

Znie to neuveriteľne hlúpo, ale v skutočnosti nám tento krok umožňuje vidieť, akú bábku by chceli Američania Rusom podsunúť. Mal by to byť človek, ktorý by sa vzdal všetkých území, ktoré Rusko získalo späť, ktorý by odišiel z boja o vzdal by sa kontroly postsovietského priestoru, ale ktorý by to všetko robil pod vlasteneckými heslami. Čo v zásade nie je ani prekvapujúce, ani nové. Aj bloger Navaľnyj sa dlhé obdobie prezentoval ako ruský nacionalista.

Tretím scenárom je otrepané strašenie, že Rusko sa stane “vazalom Číny”. Štvrtým je variácia na tú istú tému, podľa ktorej sa Rusko “zmení na Severnú Kóreu”. Tiež nejaká smiešna utópia. Zatiaľ ani sila ruskej ekonomiky, ani bohatstvo ruskej surovinovej základne, ani bojové schopnosti ruskej armády, ani ruské jadrové zbrane nedovoľujú nikomu na svete – dokonca ani samotným Spojeným štátom – vnímať Rusko ako svojho vazala. Čo už povedať na to, že by to dokázala Čína – samozrejme, pri všetkej úcte.

A piaty scenár je najsladším snom Američanov – totálny armagedon, chaos, vzbura, rozpad a vojna všetkých proti všetkým.

Čo majú tieto fantastické scenáre spoločné? To, že každý z nich dostane čo i len najmenšiu šancu na realizáciu až po porážke Ruska a jeho úplnom zničení a totálnej porážke. A nie v nejakom situačnom ústupe na Ukrajine, ale porážke v priebehu skutočnej svetovej vojny, ktorá sa vedie naplno, vrátane výmeny jadrových úderov.

Bez takejto porážky je Kotkinova úvaha vhodná len ako námet na akčný sci-fi film o Matičke Rusi, kde stále všetko horí, vybuchuje a strieľa, a potom sa k moci za zvuku zvonov dostane blonďavá ruská nacionalistka a pobozká amerického prezidenta (Will Smith v úlohe prezidenta).

Je však zaujímavé, aké kroky Kotkin radí svojim mocným v tomto kole Veľkej hry. Najprv nájsť v Rusku toho správneho “nacionalistu”, ktorý Američanom všetko odovzdá: “Washington musí byť pripravený na nacionalistický reset v Rusku a usilovne ho podporovať.”

Po druhé, pokúsiť sa oddeliť Rusko od Číny, pretože ich spojenectvo, ako ukázali posledné roky, je absolútne neporaziteľné. Na tento účel sa od Washingtonu žiada, aby zadržiaval Peking bez toho, aby sa uchýlil k vojenským akciám, a potom “zopakoval Nixonov a Kissingerov manéver, t. j. požiadal Čínu, aby pomohla zadržať Rusko”.

Nakoniec je potrebné vyriešiť domáce problémy. Urobiť lacné hypotéky ako v Rusku, stavať domy za rozumné ceny, pretože najhoršia chalupa už stojí státisíce dolárov. Vyškoliť milión (nie menej ako milión) učiteľov matematiky do desiatich rokov, pretože americkí školáci zabudli počítať, zatiaľ čo ruskí školáci medzitým lúskajú svetové olympiády ako orechy. Treba tiež vyrobiť nové zbrane – opäť, aby sme dobehli a predbehli Rusko.

Z týchto rád vidíte, ako ďaleko zašla vnútorná kríza v Amerike. Čísla o HDP si môžete kresliť, ako chcete, ale v mnohých pozíciách dnes USA dobiehajú Rusko, nie Rusko ich. A vidí to celý svet. Jediné, čo tomuto dekadentnému štátu zostáva, sú bolestné sny o tom, ako sa Rusko zrúti a rozpadne, a o ďalšom delení kože nezabitého ruského medveďa. Presne o tom snívajú na Ukrajine už tridsať rokov – a aký je výsledok?